Postavy

Dr. Watson

Doktor John Watson – v istom zmysle možno najdôležitejšia postava v knihách A. C. Doyla vôbec – pretože väčšina príbehov (okrem štyroch) slávneho detektíva sa odohráva z pohľadu rozprávača doktora Watsona. Len pár prípadov je prerozprávaných z pohľadu Sherlocka alebo treťej osoby. A v napríklad v najslávnejšom románe Pes Baskervillský vystupuje Watson podstatnú časť príbehu sám. S Holmesom býval 20 rokov v tom istom dome a stal sa jeho životopiscom. V modernej britskej adaptácii, kde Watsona hrá Martin Freeman, je to tak, že obaja priatelia sú spolubývajúci a doktor píše o detektívovi internetový blog.

Vždy nápomocný doktor sa prvýkrát objavil  v Štúdii v červenom, čiže v prvom výstrele, ktorý bol vlastne pozmenený, pretože pôvodne sa nesmrteľná dvojica pátračov volala Sheridan Hope a Ormond Sacker (tento človek v tej dobe naozaj existoval, bol to škótsky patológ – ako vidno, Watson je postava inšpirovaná ozajstným doktorom). Asistent – rozprávač – doktor plní neoceniteľnú úlohu. Je totiž akýmsi katalyzátorom zložitých duševných procesov Sherlocka Holmesa. Jeho zvláštne myšlienky prekladá do ľudskej reči. Popri Holmesovi vyzerá občas hlúpo a pomaly, ale to je osud všetkých postáv, ktoré sa mihnú v okolí nezastaviteľného Holmesovho intelektu.

Watson zo začiatku rozpráva o svojom živote pred stretnutím so Sherlockom. Slúžil ako chirurg v britskej armáde, v Indii a v Afganistane. Zvášť Afganistan sedí neuveriteľne aj do našich čias, keďže Briti tam opäť bojujú. Svojho partnera s úžasnými dedukčnými schopnosťami zaujme svojimi znalosťami chémie a literatúry. Keďže Sherlock nechce zverejňovať svoje úspešné prípady v tlači, ujme sa toho Watson. Sherlock na to povie nedbalo: “Robte si, čo chcete, doktor.” A veľké priateľstvo je na svete.

Watson je výborný chirurg a v minulosti bol tiež šikovným atlétom a strelcom. Sám priznáva, že sa stal jedným z mnohých “Sherlockových zvykov” – slávny detektív mal často pračudesné maniere hraničiace takmer s obsesiou. Užíval napríklad kokaín a Watson to tvrdo kritizoval (v tej dobe to bolo legálne, známym sa tým stal napríklad aj Freud). Občas sa pokúša používať Sherlockové dedukatívne metódy, ale tu zlyháva – nemá v sebe potrebného génia. Nevie však mlčať a Sherlockovi vraví polopate aj negatívne veci a kritiku, ktorú by detektív od iných nezniesol.

Doktor Watson je symbolom oddaného priateľa, ktorý sa vie povzniesť nad kamarátove výstrelky. Od jeho čias musí mať každý slávny detektív niekoho podobného po svojom boku.

Mycroft Holmes – na svete je aj iný génius s podobnými, alebo dokonca lepšími dedukčnými schopnosťami ako Sherlock Holmes. Je to jeho o sedem rokov starší brat Mycroft. Hoci mu to takisto páli, nie je schopný vykonávať detektívnu prácu. Do vyriešenia prípadu sa totiž nevie tak “fyzicky” vložiť ako Sherlock. Mladší brat staršieho komentuje jasne: “Mycroft je nepraktický, lenivý, bez ambícií a energie. Radšej bude sedieť zavretý vnútri a myslieť si, že sa mýlil, ako keby mal ísť von a overiť si, že mal pravdu.”

Napriek tejto tvrdej kritike sa ukazuje, že Mycroft môže byť občas najpotrebnejším človekom v Británii. Pracuje totiž pre vládu, na nejasnej, ale dôležitej pozícii, kde analyzuje závery podriadených špecialistov. Je teda čosi ako ľudský počítač, ústredňa, ktorej rôzne ministerstvá a odborníci posielajú dokumenty na posúdenie.

Mycroft sa síce objavil len v štyroch príbehoch Sherlocka Holmesa, ale keďže ide o tak atraktívnu a ťažko uchopiteľnú záhadnú postavu, moderní autori ho radi vkladajú aj do iných prípadov. V origináli má veľkú, tučnú a zanedbanú postavu s výrazným čelom. To preto, že najradšej vysedáva v Diogenes Clube, ktorý sám spoluzakladal.

Professor James Moriarty – Sherlockov arcinepriateľ číslo jedna a jeho osobná Nemesis, ktorú volá “Napoleonom zločinu”. Síce sa objavil len v dvoch príbehoch (v jednom sa dokonca ani nestretnú osobne), ale tak isto ako u Mycrofta, neskorší rozprávači Sherlockových prípadov ho často používajú aj inde. Sherlock na neho občas spomína pri svojej práci v iných knihách. Nakoniec so svojím súperom zrejme aj spoločne zomrú vo vodopáde pri súboji.

Moriarty je zosobnené zlo, zločinec oplývajúci výnimočne bystrým úsudkom, ktorý zneužíva na rozvrat v spoločnosti. A ako hovorí známa poučka – zločin je vždy krok vpred pred políciou – zneužíva fakt, že najskôr sa zločin musí udiať, až potom ho môžu riešiť detektívi. Predlohou pre Moriartyho bola skutočná postava zločinca Adama Wortha. Ten založil niekoľko zločineckých bánd a vreckárskych organizácii na viacerých kontinentoch. Worth sa vyznačoval prefíkanými podvodmi, napríklad pri stávkovaní alebo iných finančných záležitostiach.

Ďaľším človekom, o ktorom sa vraví, že inšpiroval postavu Moriartyho je možno Simon Newcomb, slávny vedec, autor niektorých fyzikálnych zákonov, ktorý svojho génia však používal aj na to, aby zničil konkurentov vo svete vedy. Takisto sa špekuluje o niekoľkých matematikoch, že majú v sebe niečo z Moriartyho a Doyla mohli zaujať.

Moriarty bol akými pánom takmer všetkých zločincov v Anglicku – dostával podiel z ich činov výmenou za ochranu a rady. Nič nerobil spontánne, všetko bolo výsledkom prešpekulovaných machinácií obrovského rozsahu. V jeho pracovni viseli umelecké diela, ktoré by si ani jedno nebol nikdy kúpil z profesorského platu. Sherlock svojou prácou narúša Moriartyho plány a znervózňuje ho. Moriarty pritom plne rešpektuje Sherlockove schopnosti a možno aj obdivuje. Preto ho potrebuje odstrániť zo scény.

Pôvodne bol profesor géniom z dobrej rodiny, s vynikajúcim vzdelaním. Už v mladosti vytvoril teórie, ktoré mu pohodlne vyniesli profesorský titul a prísľub žiarivej kariéry v budúcnosti. Moriarty však odhodil službu ľudstvu, pretože v jeho žilách tečie podľa Holmesových slov zločin a má v sebe diabla. Svoje pokročilé mentálne schopnosti používa na temné veci. Jeho meno naznačuje írskych predkov, čo je dosť možné aj u jeho protivníka Sherlocka.